Penetračné skúšanie PT
Penetračná metóda je jednou z najbežnejších metód nedeštruktívneho skúšania. Je známa už viac ako 100 rokov. Umožňuje detekciu diskontinuít otvorených smerom k povrchu vo feromagnetických a neferomagnetických materiáloch, ako aj v nekovových materiáloch (napr. keramických). Často sa používa na testovanie nemagnetických prvkov vyrobených z hliníka alebo austenitických zliatin.
Penetračné skúšanie patrí do skupiny povrchového skúšania. Vzhľadom na to, že povrch konštrukčných objektov patrí medzi zvlášť zraniteľné zóny, predstavuje toto skúšanie dôležité diagnostické opatrenie pre bezpečnosť konštrúkcií. Skúšky sa vykonávajú vo fáze výroby alebo počas inšpekcie v priebehu prevádzky. Pri penetračnej metóde sa používa jav hĺbkového prenikania kvapaliny (penetrant so zodpovedajúcimi vlastnosťami) do materiálu.
Po primeranom čase sa zo skúšaného povrchu odstráni prebytok penetrantu a aplikuje sa tzv. vývojka, ktorej úlohou je vytiahnuť penetrant z diskontinuity. Metóda vyžaduje veľmi starostlivú prípravu skúšaného povrchu a je dosť časovo náročná. Výhodami napokon sú možnosť testovania širokej škály materiálov. Existuje aj možnosť skúšania fluorescenčnou technikou, ktorá zvyšuje citlivosť skúšky. Penetračné skúšanie sa môže v niektorých prípadoch použiť aj na skúšky tesnosti.
