Opis metódy
Metóda FIT je nedeštruktívny spôsob posudzovania stavu materiálov a hraničných číselných veličín ich mechanických ukazovateľov na základe stanoveného faktora tlmenia vĺn a tvrdosti.
Metóda FIT využíva vzťah medzi tvrdosťou ocele a všetkými jej ostatnými mechanickými ukazovateľmi. Na základe vykonaného experimentálneho výskumu a skúseností z energetického, chemického a petrochemického priemyslu sa zistili vzťahy medzi týmito vlastnosťami. Správna korelácia mechanických ukazovateľov a tvrdosti testovaného materiálu nastane za podmienky, že je štruktúra testovaného materiálu správna.
Splnenie tejto podmienky je určené číselnou hodnotou FIT (Faktor intenzity tlmenia ultrazvukovej vlny) spojenou s tvrdosťou, ktorá predstavuje podstatu metódy - je to kritérium krehkosti alebo kritérium FIT.
Ak materiál spĺňa kritérium krehkosti, číselné hodnoty mechanických ukazovateľov môžu byť určené nedeštruktívne. To zaručuje, že daná oceľ nie je náchylná na krehký lom, čo znamená, že prasklina, aj keď k nej dôjde, sa nebude masívne šíriť.
História
Hlavným tvorcom metódy je nebohý dr. Ing. Józef Stefanowicz, ktorý v priebehu 40 rokov riadil tím ľudí v Ústave materiálového výskumu WITEX SA, kde vytvoril základ pre túto metódu, na základe výskumu a skúseností určil vlastnosti materiálov vystavených krehkému lomu, pracujúcich pri zvýšených teplotách (energertika, petrochemický priemysel) a vystavených pôsobeniu chemicky aktívnych látok (chemický, petrochemický priemysel).
Oblasť uplatnenia
Táto metóda je použiteľná na testovanie nových aj už prevádzkovaných prvkov. Skúšaniu podliehajú prvky ako sú napr.:
Výhody metódy